Strata mzdy pre chorých je „nehorázna“: Zamestnávatelia navrhujú lepšie riešenie

Na konci roka vám  prinášame prehľad najdiskutovanejších tém v Nemecku, ktoré sa dotýkajú každého zamestnanca. Jednou z nich bola horúca debata o tom, či by vysokú mieru chorobnosti v pracovnom prostredí mohlo znížiť krátenie mzdy počas prvého dňa choroby.

Šéf Allianz, Oliver Bäte, navrhol zaviesť tzv. Karenztag, teda deň, kedy by zamestnanci nedostali mzdu počas prvej chorobnej neprítomnosti. Tento návrh vyvolal v celej krajine silnú kritiku. Predseda lekárskej komory v Ravensburgu označil tento krok za „nehorázny“, zatiaľ čo názory zamestnávateľov sú rôznorodé.

Vyššia chorobnosť v posledných rokoch

Hovorca spoločnosti ZF, najväčšieho zamestnávateľa vo Friedrichshafene, potvrdil, že počet chorobných dní v posledných rokoch narastal. Dôvody však firma nespecifikovala, pretože lekárske príčiny podliehajú lekárskemu tajomstvu.

Vyššia chorobnosť prináša podľa hovorcu výzvy v organizácii práce, napríklad pri plánovaní zmien, ktoré často musia byť upravené na poslednú chvíľu, aby prevádzka fungovala hladko. Na otázku, či súhlasí s návrhom zaviesť Karenztag, ZF nevydala priamu odpoveď. Podľa hovorcu sú k zníženiu chorobnosti dôležité hlavne zdravé pracovné podmienky a zodpovedný prístup zamestnancov k vlastnému zdraviu.

Karenztag môže vytvárať nesprávne motivácie

Farmaceutická firma Vetter so sídlom v Ravensburgu považuje návrh Karenztagu za nevhodný. Podľa hovorcu Markusa Kirchnera by takýto deň mohol viesť k kontraproduktívnym motiváciám, napríklad že zamestnanci prídu do práce aj napriek tomu, že nie sú úplne zdraví.

Pri výrobe liekov, ktorá si vyžaduje vysoké hygienické štandardy, je podľa Kirchnera zásadné, aby zamestnanci boli zdraví a fit. Vo firme platí jednoduché pravidlo: „Kto sa cíti chorý, nech ide k lekárovi, nie do práce.

 Karenztag je krok späť

Maria Winkler, riaditeľka Verdi Ulm-Oberschwaben, označila návrh Bäteho za „krok späť do minulého storočia“. Podľa nej sa zvýšenie chorobnosti rieši lepšie motiváciou a pozitívnou firemnou kultúrou, nie sankciami.

Karenztag by podľa Winklerovej mohol viesť k tomu, že zamestnanci, ktorí si nemôžu dovoliť stratu mzdy, prídu chorí do práce a šíria vírusy a baktérie medzi kolegami.

Obvinenia z „prílišného simulovania choroby“ sú nehorázne

Wolfgang von Hänisch, predseda lekárskej komory Ravensburg, tvrdí, že obvinenia, že Nemci „príliš často simulujú chorobu“, sú nehorázne. Podľa neho pandémia ľudí naučila, aby nikoho nenakazili, a preto dnes mnohí zostávajú doma, keď sú chorí.

Von Hänisch tiež upozorňuje, že zavedenie krátenia mzdy za prvý deň choroby by vytvorilo obrovskú byrokratickú záťaž, ktorú by bolo treba evidovať a spravovať. Väčšina ľudí sa však s lekárskymi potvrdeniami správa zodpovedne, a podľa neho sa táto diskusia pravdepodobne nepresadí.

Zdroj: schwaebische.de